Vo februári naše milé sovičky spoznávali pracovnú náplň, zdravotnícke potreby a význam profesií lekára, zdravotnej sestry a záchranára. Demonštrovali ich prácu v námetových hrách, ktoré sa im páčili zo všetkého najviac. Práve pozitívny citový zážitok je najlepším nástrojom na uchovanie poznatkov.

Oboznámili sa s prevenciou vzniku zubného kazu, potravinami, ktorých jedenie je zdravé a prináša deťom úžitok, ako aj pre deti celkom nevhodné jedlo a nápoje.

 Identifikovali nebezpečné  predmety a situácie. Odteraz už vedia, čo do ich malej rúčky nepatrí, a taktiež aj to, že cudzím ľuďom sa netreba prihovárať.

 

Simona Turáková – učiteľka materskej školy

 

           Na sviatok sv. Valentína sme uskutočnili na škole aktivitu, pri ktorej žiaci tvorili, pobavili sa a navzájom potešili. V tento deň si mnohí posielali tajné odkazy na valentínkach, lístkoch i srdiečkach. Tešili sa, že si môžu niečo sami vytvoriť. Staršie dievčatá vlastnoručne vyrábali náhrdelníky a náramky, vyšívali srdiečka, aby mohli obdarovať ostatných spolužiakov a potešiť svojich najbližších. Veľmi sa snažili, aby každá jedna valentínka bola vydarená.

 

Mgr. Ľudmila Kanuščáková

Počas týždňa našu základnú školu navštívilo divadlo Babadlo s krásnou rozprávkou o princovi Popolvárovi. Herci boli dokonale pripravení, prišli s nádhernými podomácky urobenými kulisami, čo sa našim žiakom ale aj učiteľkám veľmi páčilo. Naši žiaci prostredníctvom rozprávky spoznali čo je lenivosť, pýcha, ale tiež to, že fyzickou prácou a skromnosťou sa v živote ďalej zájde. Hercom ďakujeme za krásne stvárnenú rozprávku.

Mgr. Júlia Urdová

Najväčšiu radosť z krásnych Vianoc vedia prežívať deti. Spevom a tancom, šťastní a veselí vítali deti  najkrajšie sviatky roka Vianočnou besiedkou.Tradičným vianočným programom s neopakovateľným čarom prichádzajúcich Vianoc sa predstavili  dňa 19. decembra 2019. 

V predvianočnom vystúpení pozdravili svojich najmilších rôznymi koledami, spevom a tancom. Deti rozdávali okolo seba pocit šťastia a bezstarostnosti, ktorá nám, dospelým, v živote veľakrát chýba.Dúfame, že sa nám podarilo pekným programom priniesť len samú lásku, šťastie a hrejivý pocit, ktorý si každý z nás vo svojom srdci odniesol k sviatočnému stolu domov. 

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

Vianočné tvorivé dielne sa tento rok konali aj v triede Lienok v spolupráci s rodičmi. Prítomní rodičia sa nechali tiež uniesť na krídlach tvorivej múzy. Z lásky a srdcom vytvorený výrobok ktorý prešiel ich rukami s deťmi, určite poteší každého obdarovaného i tvorcu. Ďakujeme za účasť a tiež, že ste prijali naše pozvanie.

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

     V mesiaci november sa naši najmladší Stromáci, žiaci nultého ročníka, zapojili do celoslovenskej súťaže Tieňové divadlo. Úlohy boli náročné, trochu sme sa pri nich potrápili. Využili sme odpadový materiál, ktorý sa povaľoval v našej skrini.

     Z kartónu, ktorý si žiaci doniesli z miestnych potravín, si za pomoci vedúcej klubu  vyrobili trpaslíkov, ktorých si následne vymaľovali. Snehulienku sme obliekli do krásnych šiat, ktoré sme ušili zo starej dekoračky. Z krabice od paradajok sme snehulienke vyrobili postieľku, vankúš a prikrývku sme ušili zo starých látok. Pozvánky na divadielko sme nalepili na vrchnáky od jogurtov.

     Na školskom dvore, pri nedokončenom oplotení, sme naťahali šnúry, na ktoré sme pripevnili staré posteľné plachty. Tieňové divadielko sa hralo za nepriesvitnou ľanovou plachtou. Využili sme svetlo, prostredníctvom ktorého sme vytvorili tieň.

Podujatie sa vydarilo, vyskytli sa menšie chybičky. Deti mali radosť z tohto zážitkového projektu. Aj obecenstvo si vyskúšalo vlastný tieň za plachtou.

Dramatizácia rozprávky:   Snehulienka a sedem trpaslíkov

Rozprávač:    Zlá kráľovná vyhnala Snehulienku do lesa.

Snehulienka: Ách, kam sa ja nešťastná podejem? Čo si len v lese sama počnem?

Rozprávač:    Snehulienka blúdila lesom. Zrazu zbadala malé svetielko.

Snehulienka:  Aha... tam je malý domček.  Možno  tam bývajú dobrí  ľudia  a dajú sa mi

                       najesť.

Rozprávač:    Vošla do domčeka, ale nikto tam nebol.  Na stole  zbadala jedlo. Snehulienka  si

                      odlomila kúsok chleba a vypila pohár mlieka.

Snehulienka:  Ách, ako sa mi chce spať.

Rozprávač:     Snehulienka si unavená ľahla do postieľky a zaspala.

                        V tom sa z hory vracalo domov sedem postavičiek.

(Trpaslíci prichádzajú na scénu a spievajú):

                         Hej ho, hej hop, my sme chlapci z hôr,

                         hej hop, hej hop, kamaráti hôr.

                         Hej hop, hej hop, my sme chlapci z hôr,

                         hej hop, hej hop, trpaslíci hôr.              

1.  Ja som Vedko vzdelaný. Každý deň sa veľa učím, aby som bol zo všetkých najmúdrejší. Plány mám veľké – preveľké. Rád si čítam večer v postieľke.
2. Ja som Kýblik. Hrám sa veľmi rád. So všetkými... aj sám. V kýbliku si hračky nosievam.
3. Ja som Smejko. Najradšej sa usmievam, chichúňam a rehúňam. Od rána až do večera, až ma bruško pobolieva.
4. Ja som Plaško. Vždy sa vyplaším, keď ma niečo vystraší.
5. Keď mi sníček začne lietať po líci, zaspím hoci aj v pivnici. Rád ležím v postieľke mäkučkej, zakrytý v perinke teplučkej. Moje meno je Spachtoš.
6. Stále kýcham, stále kašlem, stále smrkám. Nepomôže mi už nik, ani jeden kapesník. Kto som deti? Nuž predsa Hapčííí!
7. Nič sa mi nepáči, stále sa len mračím. Ja sa nechcem nikdy hrať, skákať, ani vystrájať. Moje meno je Dudroš.

Vedko:     Chlapci, chlapci! Tu niečo nesedí!

Hapčí:      Kto odjedol z môjho chleba?

Spachtoš:  Kto mi vypil pohár mlieka?

Vedko:      Chlapci, tam niekto leží!

Smejko:     Ticho, ticho.

Plaško:       Ja sa bojím. Ja sa bojím.

(Snehulienka sa prebúdza, dvíha hlavu a sadá si na posteľ).

Trpaslíci spolu:  Kto si dievčatko?

Snehulienka:      Som Snehulienka. Zlá kráľovná ma vyhnala do lesa. Nemám kam ísť.

Trpaslíci spolu:  Snehulienka, Snehulienka,  môžeš bývať s nami!  Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí!

Snehulienka:     Ďakujem Vám! Vy ste moji kamaráti!

 

 PaedDr. Anna Molnárová – vedúca klubu Kyjovčík

V decembri sme zorganizovali tvorivé dielne pre naše deti a ich najbližších. Kreovali vianočné ozdoby, ktoré teraz zdobia ich stromčeky doma. Dali sme si teplý čaj, kávu a nejakú dobrotu do bruška. V pozadí hrala vianočná hudba, a na záver sme si zatancovali vianočný tanec.

Už vieme po kom máme také šikovné detičky - po mamičkách. Ešte raz ďakujeme za Vašu účasť. Bolo fantasticky.

 

Simona Turáková - učiteľka MŠ

Kde sa vzal, tu sa vzal, aj k nám zavítal Mikuláš. Mikuláš sa narodil v Turecku bohatým rodičom. Bol vysvätený za biskupa a po smrti rodičom celý svoj majetok rozdal chudobným a deťom.  S tým je spojené každoročné pripomínanie si skutkov svätého Mikuláša obdarovávaním detí sladkosťami na celom svete.  A tentoročný Mikuláš presne vedel, že aj v našej škôlke a škole všetky deti poslúchajú svoje pani učiteľky a nezabudol na sladkú odmenu, ktorou deťom vyčaril radosť na tvárach.

Mgr. Júlia Urdová

 

Pochádzajú Indiáni z Indie? Ale kdeže, sú to praobyvatelia Ameriky. Takto ich pomenoval moreplavec Krištof Kolumbus v roku 1492, lebo si myslel, že je v Indii. Americkí Indiáni sa živili lovom a pestovaním plodín. Kmene mali iné spôsoby života, iné typy príbytku a ich príslušníci mali rôzny vzhľad. Dôvodom boli prírodné podmienky či stravovacie návyky. Avšak náboženstvo majú všetky kmene spoločné. K životu Indiánov patrili aj rituály a obrady. Známym rituálom je slnečný tanec, v ktorom sa slávnostne prijíma chlapec za muža.

 Indiáni si veľmi vážili prírodu. Zviera považovali za seberovné.  Nikdy nezabíjali pre zábavu, práve naopak. Bizónov lovili iba vtedy, keď to bolo nevyhnutné, a zužitkovali všetky časti jeho tela. A aj keď to bola pre nich nevyhnutnosť, pretože nemali toľko druhov plodín ako dnes my, ospravedlňovali sa zabitým zvieratám v modlitbe. Pokojný život Indiánov narušili španielsky moreplavci. Ako už iste viete, neskončilo sa to pre nich dobre, pretože ich Európania postupne vytlačili do rezervácií, kde dnes žijú vo veľkej chudobe a kriminalite. Ale to je už história. A ako na túto skutočnosť reagovali naše deti? Ani na sekundu nezaváhali a ukázali svoje dobré srdiečko, a síce, že Európania nekonali spravodlivo, keď vytlačili Indiánov z ich kúska zeme.

A čo všetko sme cez týždeň robili? Vyrobili sme si indiánsky príbytok (típí), totem a čelenky. Pomaľovali sme sa, vyzdobili ako Indiáni a zatancovali sme si ako praví Indiáni. Postavili sme vigvam. Deti hľadali v obrovskom bludisku indiánsky poklad. Čítali sme si indiánske príbehy a mnoho iného. Bol to vskutku úžasný týždeň .

 

Simona Turáková – učiteľka MŠ

My sme dievky iné.

Krásne šperky nosíme, indiánom sa páčime.

Hlavným cieľom tohto týždňa bolo zoznamovať deti so spôsobom života iných kultúr, rozvojom úcty k životu vo všetkých jeho formách, rozvíjať rečové schopnosti a tvorivosť, posilňovať zmyslové vnímanie a predovšetkým získať citový zážitok a utvrdenie sa v pocite spätosti so svetom, prírodou a ľuďmi.

Očakávané ciele boli: Osvojiť si elementárne poznatky o neznámom prostredí, uvedomovať si odlišnosť rôznych spoločenských kultúr, spolupracovať v skupine, zvládnuť pohyb so spevom, ovládať lokomočné pohyby, vedome využívať zmysly (pozorovať a všímať si nové), rozvíjať svoju predstavivosť vo výtvarných, pohybových a hudobných činnostiach, zoznamovať sa s vlastnosťami piesku, kameňa, vody, rozlišovať a pomenovať farby.

 

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

Dopravná výchova s deťmi v materskej škole vyvrcholila stretnutím príslušníkov policajného zboru z Ľubotína. Porozprávali o svojej práci k tomu čomu sú potrební. Prezentovali aj veci, ktoré sú potrebné pri výkone ich práce. Deti si ich mohli tiež vyskúšať čo u nich zanechalo určite nezmazateľné emócie. Týmto sa chceme srdečne poďakovať týmto dvom pánom J.S. a Mgr. P.H.

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

Každý jednotlivec – dospelý či dieťa – je účastníkom cestnej premávky. Automobil sa stal najvyužívanejším dopravným prostriedkom na svete na presun z jedného miesta na iné. Okrem pozitívnych stránok so sebou doprava prináša aj negatívne stránky, z ktorých najvážnejšie sú dopravné nehody. Dopravná výchova je významným prvkom v znižovaní tragédií na cestách.

V záujme bezpečnosti o dieťa sa trieda sovíčat - hravou formou a podnecujúcimi aktivitami - pripravila na budúci samostatný a zodpovedný pohyb v cestnej premávke podľa predpisov v role chodca, spolujazdca, cyklistu a cestujúceho v hromadnej doprave i potenciálneho vodiča motorového vozidla. Deti mali možnosť zoznámiť sa s priechodom pre chodcov, semaforom a chodníkmi, ktoré sa v obci Kyjov nenachádzajú. V rámci cestovania deti “nasadli do rakety a  vybrali sa na výlet“ do vesmíru. Zoznámili sa s fascinujúcimi planétami Slnečnej sústavy a našou zázračnou planétou Zem. Šikovné ručičky sovičiek vytvorili jedinečné umelecké diela, ktoré si môžete prezrieť v našom fotoalbume.

Simona Turáková - učiteľka MŠ

Posledný novembrový týždeň patrí celosvetovej osvete s protidrogovou témou. Šírenie a oboznamovanie detí, žiakov ale aj dospelých s tým, aké katastrofálne účinky na ich organizmus má užívanie drog je žiadúce, nakoľko v dnešnej dobe už aj maloletí nemajú problém prísť do kontaktu s viacerými druhmi drog. Žiaci sa počas prednášky oboznámili čo sú legálne drogy, nelegálne drogy, aké účinky na ich telo drogy majú, čo je drogová závislosť, dôležité čísla v prípade pomoci. Tiež pochopili, aký je človek, ktorý začal užívať drogy aj prečo ich začal užívať. Porozprávali sme si o zdravom životnom štýle, cvičení a o efektívnom využívaní voľného času. Nakoniec si deti v praktickej časti utvrdili svoje nadobudnuté poznatky.

 

Mgr. Urdová Júlia

     Po celom svete sa 7. novembra realizoval Jesenný deň vyučovania vonku, do ktorého sa zapojili aj členovia klubu Kyjovčík. Na pracovnom vyučovaní  si žiaci vytvorili pestrofarebných šarkanov, ktorí sa stali ich spoločníkmi pri potulkách prírodou.

 Teplo sme sa obliekli a vybrali sme sa do prírody. Naša turistická vychádzka viedla poľnou cestou poza Kosovú skalu, Capové skalky, Kyjovské bradielka, až ku lokalite zvanej Viľchy. Cestou sme pozorovali okolitú prírodu, diviakmi rozrytú zem a diviačie stopy. My, staršie učiteľky, sme sa nostalgicky preniesli do čias svojej mladosti, kedy sme tu so starými rodičmi chodili hrabať seno, chytať raky, či  zbierať lieskovce, maliny a černice.

      Príroda je tu naozaj čarokrásna, o čom svedčí množstvo divej zveri, ktorú môžeme kedykoľvek pozorovať voľným okom. Jesenné čírovky tú rastú aj v tomto období. Cestou sme vyplašili užovku, plaziacu sa k riečke zvanej „Rakyvec“. Pozdĺž riečky, po jej brehoch, sa hrdo dvíhajú unikátne vŕby, ktoré majú svoje čaro a sú súčasťou lužného lesa.

      Cestou do školy sme našli štyri pohodené pneumatiky na lúke, ktoré sme odniesli na školský dvor a ktoré využijeme pri našich ďalších zaujímavých projektoch.

 

PaedDr. Anna Molnárová 

 

Nevládzeme bežať klusom,

zvezieme sa autobusom.

Počkaj na nás autobus,

kto by bežal toľký kus.

Čo všetko stretneme na ulici v meste? Koľko dopravných prostriedkov je okolo nás? A iné úlohy ktoré boli deťom prezentované hravým spôsobom motivujú dieťa, aby prebádalo, aké dopravné prostriedky vidí na cestách, chodníkoch, na vode či vo vzduchu a spozná dopravné značky a situácie, s ktorými sa vonku určite stretáva každý deň. Zábavné situácie v doprave vedú dieťa k zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť.

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

 

Všetko najlepšie, všetko najlepšie ale aj veľa šťastia, zdravia sme spievali oslávencovi Floriánkovi k jeho narodeninám v materskej škole po prvýkrát. Radosť a úsmev nikomu nechýbal ani deťom čo blahoželali a ani samotnému oslávencovi. Ďakujeme za sladkú pozornosť.

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

Magická jeseň, takto môžeme nazvať jedno zo štyroch ročných období každoročne sa striedajúcich. Nesie v sebe farebnú škálu prírodných javov ktoré sme mali možnosť spoznávať aj priamo v teréne počas vychádzky. Urobiť si ochutnávku plodov zo stromov a ich využitie k spracovaniu na jedenie. 

Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

                 

     V miestnej časti lesa, zvanej Hájnik, stojí mohutný buk. Spod jeho koreňov vyviera prameň čistej vody, studnička, o ktorú sa počas roka starajú naši starší Stromáci. V jeho korunách sídli pani sova so svojou rodinou.

     Naše malé Sovičky, (pomenovanie triedy v MŠ), sa s odhodlaním pustili do tvorby svojho erbu, ktorý bol súčasťou celoslovenskej súťaže Stromu života.  Pracovali s odpadovým materiálom, ktorý zrecyklovali a vytvorili z neho unikátne dielo.

Starý obrus zostrihali, nafarbili a vznikol z neho kmeň stromu, plastové vrece z kamienkov  použili ako korunu stromu, listy  zozbierali v prírode, mikroténový vrecko imitovalo studničku.  Vtáčie  hniezdo  našli pri potulkách prírodou, pri brehu rieky, ktoré nevedno kde, sfúkol zo stromu silný vietor.

     Naše sovičky v erbe zachytili to, čo je pre nich najdôležitejšie, čo  im príroda sama ponúka: čarokrásny Čergov s obživou,  čerstvý vzduch, slobodu, vodu ako základ života.  Vtáčiky z voľnej prírody nepohrdnú ani dobrotami našich veľkých i malých Stromákov. Blíži sa zima, budeme na ne myslieť.

 

PaedDr. Anna Molnárová – vedúca klubu SŽ

 

„Smrť znamená vždy poslednú bodku za slovom život“.

Margita Figuli

     Sviatok Pamiatka zosnulých sa každoročne slávi 2. novembra. Tento deň je nostalgickou spomienkou na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Blízkych, vzdialených príbuzných i tých, ktorých sme nikdy nepoznali, a ktorí sa kdesi vo svete zatúlali, no domov sa už nikdy nevrátili. Ostali po nich prázdne miesta, opustené hroby, časom a vekom odviate mená.

     Pamiatka zosnulých je súčasťou vlastivedného učebného obsahu našich žiakov. Žiaci si v tomto období, viac ako inokedy, pospomínali na svojich predkov a priateľov. Na hodinách pracovného vyučovania sme vlastnoručne zhotovovali vence na hroby našich blízkych.

     Na miestnom cintoríne sme navštívili hrob vojaka Jána Bolfu a na nádvorí kostola hroby miestnych kňazov, ktorí v našej farnosti dožili pokojnú jeseň života. V blízkosti kostola, pod veľkou lipou,  je pochovaný kňaz Jakub Millý (otec akademického maliara Dezidera Millyho) s manželkou Helenou a deťmi Teodorou, Jolanou a Deziderom. Ako z náhrobku vidno, rodičia stratili dvoch synov a jednu dcéru v mladom veku. Z pohľadu matky troch deti musím poznamenať, že to bola  naozaj neskutočná tragédia v ich živote.

PaedDr. Anna Molnárová    

     Ako sme už viackrát v našich príspevkoch uviedli, dedina Kyjov sa nachádza v prekrásnom údolí Čergovského pohoria a je najjednoduchšou prístupovou cestou na Minčol. Z obce Kyjov (673 m.n.m.) k „Patrii Minčola“, ako ju volajú miestni obyvatelia,  je výstupových cestičiek oveľa viac, no po niektorých sa odhodlajú prejsť iba tí miestni. Majestátnu Patriu  Minčola v minulom storočí kosili naši dedovia a voňavé seno zvážali do svojich príbytkov, aby bolo obživou pre dobytok počas tuhej zimy.

     Najvyšší vrch Čergovského pohoria, Minčol (1 125 m.n.m.) je vyhľadávanou turistickou atrakciou počas celého roka. 26. októbra sa stala naša obec súčasťou bežeckých pretekov „Beh hrebeňom Čergova 2019“. Hlavným organizátorom pretekov bolo OZ Čergovrun.

     Štart pretekov bol ráno o 9. 00 hod. pri starej budove ZŠ s MŠ Kyjov, v centre obce. Bežecká trať bola dostatočne označená a od starej školy viedla poza Lysú Horu, popod Jelinky, cez Holešov, Uborožiska, Mižovu, Minčeliky, až k samotnej Patrii Minčola, kde sa nachádza pamätník SNP, postavený v roku 1979.

     Predpokladaný cieľ preteku bol stanovený do 14.00 hod. v Sedle Besná (Hotel Šport Lysá). Trať merala 31 km, preteku sa zúčastnilo spolu 120 zdatných bežcov.

    Tohtoročný pretek sa naozaj vydaril, a my veríme, že v ďalšom ročníku sa tohto preteku zúčasní ešte väčší počet bežcov.

 

PaedDr. Anna Molnárová