Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra sú neoddeliteľnou súčasťou nášho školského vzdelávacieho programu.  Podieľa sa na všestrannom rozvoji osobnosti žiakov a vedie ich k 

poznávania kultúrnych a historických hodnôt svojej obce i regiónu. Tradície a zvyky v našej obci sú aj v jarných mesiacoch bohaté. Niektoré sa dodržiavajú dodnes a patria k nášmu kultúrnemu dedičstvu.

Veľká noc je kresťanský sviatok, pamiatka na ukrižovanie a z mŕtvych vstanie Ježiša Krista. V predkresťanskom období sa v tomto čase slávil príchod jari. Niektoré prastaré zvyky sa zachovali dodnes. Napríklad, kresťania dodržiavajú 40-dňový pôst. Na Kvetnú nedeľu sa v cerkvi posväcujú bahniatka, ktoré majú chrániť príbytok pred búrkou. Po roku, keď sa už posvätia nové, staré sa majú spáliť. Na zelený štvrtok sa ľudia chodili umývať do potoka, aby boli po celý rok zdraví. Jedli zelený pokrm, napríklad listy z púpavy, „pokrivu“, či šťaveľ „kvaśnicu“.

Na Veľký piatok sa nič nesadilo, nesmelo sa hýbať zemou. Gazdovia značkovali ovce. Verili, že v tento deň ich zárezy do uší nebudú bolieť a rany sa rýchlejšie zahoja. Na Bielu sobotu sa pripravovali veľkonočné jedlá. Keď gazdinka vymiesila cesto, rukami od cesta pohladila stromy, ktoré mali v ten rok prvýkrát zarodiť. Vraj, aby mali dobrú úrodu. Na Veľkonočnú nedeľu sa išlo ráno do kostola svätiť „pasku“. V ten deň sa ľudia nenavštevovali. Vo Veľkonočný pondelok chodili chlapci po domoch a oblievali dievčatá studenou vodou. Tie ich vždy pohostili.

Tradovalo sa, že kto do Veľkej noci vyčistí jednu studničku v lese, bude po celý rok zdravý ako buk. Aby sa tieto a mnoho iných zvyklostí nevytrácalo z kolektívnej pamäte obyvateľstva, naši pedagógovia vrámci medzipredmetových vzťahov vštepujú žiakom do povedomia lásku k tradíciám i svojej rodnej dedinke. Symboly Veľkej noci si v čase veľkonočných sviatkov pripomenuli kreatívnou tvorbou.

PaedDr. Anna Molnárová

Každý z nás pozná niekoho, kto trpí rakovinou. Deň narcisov je jedinečná verejno-prospešná zbierka Ligy proti rakovine.  Aj na našej škole sa uskutočnila zbierka pre ľudí, ktorí bojujú s touto  zákernou chorobou. Žiačky 4. ročníka sa podieľali pri zbierke na našej škole a obci. Pripnutím žltého kvetu narcisu vyjadrujeme ľuďom s rakovinou našu spolupatričnosť a solidaritu, dávame im signál, že na nich myslíme.

Všetkým, ktorí sa do zbierky DŇA NARCISOV zapojili ĎAKUJEME.

Bc. Ivana Dirgová , Tatiana Stašenková

 

Dňa 9.4.2025 sa na našej škole konal -  Zápis do 1.ročníka. Na tento výnimočný deň k nám
zavítala  Jar a spoločne sme riešili rôzne úlohy. Deti nám ukázali, že sú pripravené vyraziť na
cestu vzdelávania. Predviedli svoje schopnosti ukázali, že vedia rozpoznať písmená, čísla,
farby, či geometrické tvary. Na záver si každý predškolák odniesol malý darček ako pamiatku
na tento krásny deň.
Tešíme sa na spoločne strávené chvíle a veríme, že prvý školský rok bude plný úspechov,
radosti a zvedavosti.

Mgr. Ivana Dirgová, Mgr. Zuzana Hricová Firmentová

 

Vstúpili sme do sveta veľkých dobrodružstiev – sveta prvákov! A viete čo? U nás sa neučí len z učebníc... my učíme rozprávkovo! Pretože učenie môže byť ako z rozprávky! Rozprávkový svet otvára žiakom dvere k poznaniu tak, ako to dokáže len fantázia. Prvácke učenie je ako cesta rozprávkovým lesom – plná objavov, hier, smiechu a fantázie.

A prečo učíme rozprávkovo? Pretože veríme, že detská fantázia je silnejšia než akákoľvek učebnica.. Každé písmenko má svoj príbeh. Keď sa učíme čítať, písmenká ožívajú ako postavičky z rozprávky. P ako princezná, V ako víla, R ako rytier...Počítame jablká v košíku Červenej čiapočky, hľadáme poklady s pirátmi, a učíme sa poradie pomocou lietajúcich číselných kobercov. Hádame, opisujeme, vymýšľame, hovoríme – a hlavne sa nebojíme robiť chyby. Veď aj v rozprávke sa občas zakopne, ale nakoniec to dobre dopadne!

Aj naši druháci nás pozvali do sveta rozprávky, kde nám zahrali príbeh o drakovi a princeznej Bublinke, ďakujeme!

Mgr. Marcela Horská

 

 

Rieky sú dôležitou súčasťou prírody. Poskytujú domov rastlinám, živočíchom a ovplyvňujú celý ekosystém. Dôležité sú aj ich brehy, ktoré chránia rieku, zabraňujú erózii pôdy a poskytujú potravu i úkryt rôznym živočíchom. Vrámci plnenia úloh celoslovenskej súťaže Enviropátračka – Voda sme sa o rieke Hradlová dozvedeli množstvo zaujímavosti. Pri projektovom vyučovaní sa žiaci 3. a 4. ročníka zamerali na rastliny a živočíchy, ktoré našli domov pozdĺž rieky i to, kde je rieka najviac znečistená.

     „Jarok“ Hradlová (v starších mapách Kyjovčík) preteká územím okresu Stará Ľubovňa. Je to pravostranný prítok Ľubotínky. Meria 10,5 km. Pramení v pohorí Čergov, na západnom svahu Minčola  v nadmorskej výške okolo 980 m n. m. Pre miestnych je známa aj „Studňa pod Minčolom“, ktorá pri návšteve Minčola poskytne pocestným dúšok čistej pramenistej vody.

Prítoky rieky tvoria: Sprava Kyjovčík (pozdĺž Hájnika) Skalkový potok, prítok spod Sosnovej hory (Rakyvčík - 673,8 m n. m.), Vesné, zľava Pustopoľský potok. Hradlová preteká cez obce Kyjov, Pusté Pole,  „Rovinky“ a cez okrajovú časť obce Ďurková. Ústí do rieky Ľubotínka, južne od obce Ľubotín, v nadmorskej výške cca 502 m n. m.

     Na celom toku je možné pozorovať činnosť zrážkovej vody, ktorá na oboch brehoch vymlela rokle a výmole. Na dolnom toku silne meandruje (zatáča sa pod uhlom viac než 180 stupňov). V celej oblasti sa vyskytujú početné stopy bradlového pásma, v podobe izolovaných skupín bradiel. Väčšiu časť toku rieky tvorí lužný les v ktorom sa usídlil „majster bobor“. Domov tu mašli aj kačice divé a lesná zver.

Vedeli ste, že časť kyjovského potoka stvárnil vo svojom diele akademický maliar Dezider Milly pod názvom Krivý jarok? Dielo bolo stvárnené aj na poštovej známke.

PaedDr. Anna Molnárová