Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra je prierezovou témou vzdelávacích programov základných škôl, ktorá sa prelína celým edukačným procesom.
Pod regionálnou kultúrou rozumieme súhrn hmotných i nehmotných produktov ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na konkrétnu obec alebo región. Z Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike vyplýva, že kultúra a kultúrne dedičstvo zohrávajú dôležitú úlohu pri osobnostnom, sociálnom a morálnom rozvoji mladej generácie. Mladú generáciu chápeme ako sprostredkovateľa histórie našich predkov a nositeľa regionálnych tradícií pre ďalšie pokolenia.
Regionálna kultúra zahŕňa v sebe lokálne a regionálne kultúrne dedičstvo, ako aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote. Nadväzuje na regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť historickej pamäte i za zdroj identity danej obce a regiónu. Prierezová téma regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra je zahrnutá v troch tematických celkoch:
1.Môj rodný kraj
2.Objavujeme Slovensko
3.Tradičná ľudová kultúra.
Cieľom prierezovej témy v edukačnom procese je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Z histórie našej obce sa dozvedáme, že kedysi dávno naša obec patrila pod kamenické panstvo. To bolo aj predmetom nášho inkluzívno-zážitkového vyučovania.
Na interaktívnej tabuli, formou prezentácie, sme si priblížili dejiny našej obce a históriu, ktorú dnes vytvárame my, žiaci a pedagógovia našej základnej školy. Prezentovali sme tvorbu významných osobností našej dediny: akademického maliara Dezidera Millého, ľudového maliara Juraja Molnára, ľudovej speváčky Anny Poráčovej (rodenej Šuťákovej) a folklórneho súboru Kyjovčan, ktorý 32 rokov viedla Mária Čubová (toho času, bohužiaľ už nebohá) a bývalá riaditeľka školy PaedDr. Elena Čubová.
Usmievavé slniečko a prekrásna príroda nás vylákali do okolitej prírody našej obce, až ku „Capovej skalke“. Odtiaľ vedie kamenistá cesta ďalej, či už do Rakivca, pod Viľchy, Úbočie, alebo až cez „Tomkovú bubenkivku ku Patrii Minčola“, ako to nazývajú miestni obyvatelia. Kamenistá cesta nám vnukla myšlienku na stavbu hradu a nádvoria, z čias dávno minulých. Malí stavbári si pomáhali navzájom a z kameňa dokázali vytvoriť prekrásne diela.
Naše aktivity pokračovali ďalej, „na kráľovskom zámku“. Zišli sa tu všetci: kráľ s kráľovnou, princ a princezné, tri sudičky, no aj ďalší rytieri, ktorí strážili kráľovskú rodinu a uchádzali sa o ruku dvoch princezien. Tak ako v každej rozprávke, tak aj v tej našej, neobišlo sa to bez boja a dvorenia. Či sa nám cieľ vydaril, nuž, posúďte sami!
PaedDr. Anna Molnárová