Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra sú neoddeliteľnou súčasťou nášho školského vzdelávacieho programu. Podieľa sa na všestrannom rozvoji osobnosti žiakov a vedie ich k
poznávania kultúrnych a historických hodnôt svojej obce i regiónu. Tradície a zvyky v našej obci sú aj v jarných mesiacoch bohaté. Niektoré sa dodržiavajú dodnes a patria k nášmu kultúrnemu dedičstvu.
Veľká noc je kresťanský sviatok, pamiatka na ukrižovanie a z mŕtvych vstanie Ježiša Krista. V predkresťanskom období sa v tomto čase slávil príchod jari. Niektoré prastaré zvyky sa zachovali dodnes. Napríklad, kresťania dodržiavajú 40-dňový pôst. Na Kvetnú nedeľu sa v cerkvi posväcujú bahniatka, ktoré majú chrániť príbytok pred búrkou. Po roku, keď sa už posvätia nové, staré sa majú spáliť. Na zelený štvrtok sa ľudia chodili umývať do potoka, aby boli po celý rok zdraví. Jedli zelený pokrm, napríklad listy z púpavy, „pokrivu“, či šťaveľ „kvaśnicu“.
Na Veľký piatok sa nič nesadilo, nesmelo sa hýbať zemou. Gazdovia značkovali ovce. Verili, že v tento deň ich zárezy do uší nebudú bolieť a rany sa rýchlejšie zahoja. Na Bielu sobotu sa pripravovali veľkonočné jedlá. Keď gazdinka vymiesila cesto, rukami od cesta pohladila stromy, ktoré mali v ten rok prvýkrát zarodiť. Vraj, aby mali dobrú úrodu. Na Veľkonočnú nedeľu sa išlo ráno do kostola svätiť „pasku“. V ten deň sa ľudia nenavštevovali. Vo Veľkonočný pondelok chodili chlapci po domoch a oblievali dievčatá studenou vodou. Tie ich vždy pohostili.
Tradovalo sa, že kto do Veľkej noci vyčistí jednu studničku v lese, bude po celý rok zdravý ako buk. Aby sa tieto a mnoho iných zvyklostí nevytrácalo z kolektívnej pamäte obyvateľstva, naši pedagógovia vrámci medzipredmetových vzťahov vštepujú žiakom do povedomia lásku k tradíciám i svojej rodnej dedinke. Symboly Veľkej noci si v čase veľkonočných sviatkov pripomenuli kreatívnou tvorbou.
PaedDr. Anna Molnárová