Dnes sme opäť vyšli s deťmi do prírody a opäť sa potvrdilo, že aj jednoduché prostredie školského dvora dokáže spraviť s výučbou zázraky. Vymenili sme steny triedy za zeleň, lavice za lavičky a učebnice za prírodu. Učiť sa vonku znamená objavovať svet všetkými zmyslami – pozorovať, vnímať, skúmať a spoločne zažívať. Deti boli pozornejšie, aktívnejšie, prirodzene zvedavé. Matematiku sme premenili na pohybovú hru, čítanie prebiehalo pod stromami, výtvarná výchova čerpala inšpiráciu z farieb a tvarov v prírode. Zrazu sme nepotrebovali tabuľu a učebnice – stačila nám obloha, tráva, listy, kvety a naša vlastná tvorivosť. Deti si cez hru a pohyb lepšie zapamätajú, čo sa učia, a zároveň si budujú pozitívny vzťah k prírode. Z bežného dňa sa stalo malé dobrodružstvo. Ako učiteľka si čoraz viac uvedomujem, aké dôležité je vytvárať priestor, kde sa deti môžu učiť prirodzene – s telom aj dušou. A často to neznamená viac práce, len zmenu pohľadu. Lebo učenie vonku nie je len o zmene miesta. Je to zmena prístupu. Takto si predstavujeme moderné a živé učenie. Lebo niekedy stačí len vyjsť von.
Mgr. Marcela Horská